História obce

Územie bolo pravdepodobne osídlené už v 12. stor., keď bolo súčasťou kláštorného majetku kláštora benediktínov na Zobore pod starým názvom Dubokany. Chudá Lehota bola založená hosťami z Nadlíc so súhlasom zoborského opáta už pred rokom 1345. Vznikla na tzv. nemeckom alebo zákupnom práve ako šoltíska dedina. Obec sa prvýkrát spomína roku 1400 ako Wylies, maďarsky znamená nové sídlo. Zdá sa, že sa skôr jednalo o prenájom a rodina osídlila toto územie, keď sa tu v hájoch spomínaného kláštora usadilo nové obyvateľstvo s klčovaním získali málo úrodnú pôdu. Preto poddaní mali istý čas lehotu, t. j. úľavu na povinnostiach. Ďalšia hodnoverná správa o obci pochádza zo 17. júla 1407, keď na sviatok sv. Svorada a Benedikta vydal nitriansky biskup a predstavený zoborského kláštora Hynko listinu, v ktorej konštatuje neúspešné snaženie o trvalé osídenie tohto kláštorného majetku. Po zániku zoborského kláštora roku 1468 obec pripadla nitrianskemu biskupstvu, resp. veľprepošstvu a kapitule v správe panstva v Skačanoch. Obyvatelia obce museli odovzdávať cirkevné desiatky a to až 15 prešpurských meríc pšenice, jačmeňa, raži a ovsa do sídla správy biskupských majetkov v Skačanoch. 

Vpád Turkov do krajiny roku 1526 znamenal začiatok ich vyše 150 ročnej okupácie. R. 1536 sa tu prvýkrát uvádza dedičný richtár. V krajinskom súpise majetkov z roku 1549 ako zemepán obce Lehota je zapísaný nitriansky biskup. Je zaujímavé, že neskôr roku 1570 sa malá obec v zoznamoch tureckých vyberačova daní neobjavuje, hoci v krajinskom súpise domov z roku 1598 v Lehote patriacej nitrianskemu biskupovi bolo spísaných 10 domov. To, že sa obec neobjavuje ani v ďalšom súpise tureckých vyberačov daní z roku 1664 si možno vysvetliť iba tak, že Chudá Lehota ako biskupský majetok nebola poplatná Turkom. Na druhej strane všetky susedné obce sa v spomínaných defteroch spomínajú, dokonca vyberači daní zapísali aj samoty, teda nie je možné, aby Chudú Lehotu obišli bez povšimnutia. Ale obec po tureckej okupácii už patrila k majetkom Nitrianskej kapituly, ktorej ju darovalo nitrianske biskupstvo. Ale o skutočnej malej obci sa zachovalo veľmi málo historických správ. Roku 1715 tu bolo 8 domácnosti a roku 1753 bolo spísaných 23 poddanských, 5 želiarskych a 3 nádennícke domácnosti. V tom čase sa tu spomínajú dve škultétske rodiny, iste to boli potomkovia dedičných richtárov. Skačany dovtedy patriace nitrianskemu biskupovi sa od roku 1777 stali majetkom Nitrianskej kapituly a strediskom panstva, ku ktorému patrilo 14 obcí ležiacich hlavne pri rieke Nitrica. Roku 1778 v obci so 116 obyvateľmi bolo spísaných 14 poddanských a 2 želiarske domy. Veľkú výpovednú hodnotu majú záznamy prvého sčítania obyvateľstva v Uhorsku z rokov 1784-1787. V obci Chudá Lehota (zapísaná pod týmto menom, ale vyskytuje sa aj ako Hudo – Lehota či Chudó – Lhota) bolo spísaných 21 domov a 21 domácností, 134 obyvateľov (požívajúce isté práva), ale nakoľko 8 bolo trvalejšie vzdialených a 6 sa tu prechodne zdržiavalo, bývalo tu vlastne 132 obyvateľov. Zo 76 mužov bolo 30 ženatých a 46 slobodných. Z rozvrstvenia mužského obyvateľstva 2 boli zemania, 12 sedliakov, 13 občanov či dedičov sedliakov, 13 želiarov, 4 ostatných (napr. remeselníci, kováč, mlynár a pod.), 26 chlapcov vo veku 1 – 12 rokov a 6 mládencov vo veku 13 – 17 rokov. Žien tu bývalo 58. V tomto storočí obyvatelia nemuseli na zemepána robotovať, ale odvádzať mu cenzus v štyroch splátkach. Z roku 1799 sa zachoval spis obce od skvelého uhorského štatistika Károlya A. Vályiho: „Chudo – Lehota. Csuda Lehota. Maďarská dedina v Nitrianskej župe, zemepánom je panstvo Nitrianskej kapituly, obyvatelia sú katolíkmi, leží na 1 míľu od Nitry, dreva na kúrenia a stavbu má dostatok, na trhy sa chodí do Nitry, mlyn je na 2/4 hodiny, pôdy má stredne úrodné.“

Kapitulský mlyn na potoku Livina na začiatku 19 stor. zanikol a obilie sa mlelo v okolitých dedinách. V obci sa neurodilo toľko obilia, aby jeho prevádzka bola trvale rentabilná. Obec bola stále majetkom Nitrianskej kapituly a jej obyvatelia boli roľníkmi, ovocinármi a drevorubačmi. Iný uhorský štatistik Elek Fényes zanechal opis obce z roku 1851: „Lehota (Chudó), slovenská dedina v Nitrianskej župe, na hranici Trenčianskej župy, 132 kat., 1 evanj. a 2 židovskí obyvatelia. Chotár je neúrodný, ale má pekné lesy. Zemepánom je Nitrianska kapitula. P. p. Žabokreky nad Nitrou.“ Neskôr Lehoťania chodili na sezónne poľnohospodárske práce na veľkostatky do iných krajov Uhorska. V obci bola štepnica. V obci väčšej budovy nebolo, okrem Nitrianskej kapituly tu vlastnili malé majetkové diely Buriánovci. Situácia sa zmenila, keď v Chudej Lehote po roku 1848 získal značný majetok šišovský notár Ignác Kadarász (boli to hlavne majetky Nitrianskej kapituly). Okolo roku 1870 upadajúce majetky v Šišove a okolí skupoval viedenský bankár Filip Albert Krohn a vytvoril z nich veľkostatok so sídlom v Šišove. Roku 1883 Kadarászove majetky v Chudej Lehote kúpil Krohn a pripojil k svojmu veľkostatku. Od tých čias bola Chudá Lehota značne závislá na obci Šišov, v ktorom bol notariát, pošta, r.k. fara, kostol, synagóga, škola, bývali tam správcovia veľkostatku a boli založené všetky organizácie, ku ktorým sa pripojilo tunajšie obyvateľstvo. Roku 1893 bol tu najväčším zemepánom Albert Krohn, v chotári obce vlastniaci majetok o rozlohe 216 k. j., keď získal aj Kadarászov veľkostatok.

Šisovský veľkostatok bezdetného Krohna ako veno získala jeho chovanica Hilda Traumann, ktorá sa roku 1908 vydala za Ernesta Leidenfrosta. Niektorí obyvatelia získali zamestnanie práve v Šišove. Roku 1920 bolo meno obce zapísané ako Chudô Lehota. Budovali sa vicinálne cesty, reorganizovala štátna správa a úradným jazykom sa stala aj slovenčina. Po skončení II. svetovej vojny v máji 1945 bolo Československo obnovené. Bol skonfiškovaný Leidenfrostov veľkostatok a Chudá Lehota sa postupne menila na socialistickú dedinu. JRD bolo založené roku 1957, neskôr s Borčanmi, Dolnými Našticami a Pečeňanmi zlúčené v spoločné JRD so sídlom v Rybanoch. Väčšina obyvateľov bola zamestnaná v poľnohospodárstve a v závodoch v Bánovciach nad Bebravou (pletiarsky závod Zornica, automobilka Tatra, Výroba nábytku Mier, Preglejka). Budova domu smútku bola postavená okolo roku 1966. Obchod Jednota s. d. bol postavený v 70. rokoch 20. stor.. V tomto období bola na mieste starej školy postavená budova kultúrneho domu. Obci neprospel rok 1976, keď bola pripojená k Šišovu a v tom sa stala zánikovou dedinou. Zakázané bolo stavať, nastalo obdobie stagnácie. November 1989 znamenal koniec vlády komunistickej strany a razom sa pred obcou otvorili nové perspektívy. Roku 1990 sa Chudá Lehota osamostatnila a obec o svojich osudoch rozhoduje samostatne.

   Kultúrne a historické pamiatky

   Zemepisná poloha