Kultúrne a historické pamiatky

Na námestí v strede obecného parku stojí rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie, ktorého predchodcom bola kaplnka postavená po roku 1920 tromi bratmi Jurečkovcami na mieste drevenej zvonice z roku 1840. Roku 1995 bola pôvodná stavba rozšírená oveľa väčšou prístavbou na základe plánov projektovej  a inžinierskej kancelárie Ing. Viliama Kováčika z Bánoviec nad Bebravou. Pôvodná malá stavba mal obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym uzáverom a predstavanou  vežou. Na mieste uzáveru bola postavená oveľa širšia prístavba, lode a presbytéria so oktogonálnym uzáverom, ktorej protiľahlé steny majú lomený pôdorys. Fasády členia okná s polkruhovým zakončením v šambránach, tento tvar bo rešpektovaný aj na novodobej prístavbe, iba nie sú v šambránach. Predstavaná veža so vstupnou predsieňou je zakončená ihlanom a má polkruhovo zakončený vstup do objektu, nad ním okno s polkruhovým zakončením, vyššie združené lomené zvukové otvory. Vstup aj okenné otvory sú v šambránach. V interiéri sú rovné stropy, v prístavbe lomená, ktorá je krytá doštením. V západnej časti prístavby je veľký murovaný chór na jednom stĺpe. V moderne riešenom interiéri je na kamennom podstavci so symbolom kalicha a čaše je osadené polychrómové drevené barokové súsošie Piety z 18. stor., predstavujúce peknú prácu ľudového rezbára. Na pôvodnom oltári z obdobia stavby pôvodnej kaplnky (odstránený roku 1995, jeho zlátené časti sú uložené na povale) bolo spomenuté súsošie Piety a polychrómované sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Terézie z Lisieux, ktoré sa už v súčasnosti v kostole nenachádzajú. V bohostánku je drevená socha sv. Jozefa, sv. Františka z Assisi a 14 reliéfov zastavení Krížovej cesty. Vo veži je zavesený zvon s reliéfom kríža, ktorý roku 1840 ulial Kajetán Zadl v Trnave (pôvodne bol zavesený v drevenej zvonici).

Na mieste starších kapitulských budov dal šišovský notár Ignác Kadarász postaviť neskoroklasicistickú prízemnú kúriu na pôdoryse s tvarom L. Po smrti svojej prvej manželky Idy Krencsey roku 1851 sa oženil aj druhýkrát s Franciškou Skvorák. V kúrii bolo r. 1869 5 obytných miestností, kuchyňa a komora. Ale pobýval hlavne v Šišove, kde plnil funkciu notára a účtovníka, ktorú vykonával do roku 1883. Trvalo tu nepobýval. Lebo kvôli práci sa musel zdržiavať v Šišove. Roku 1883 sa odsťahoval vraj do Šimonovian a nakoľko ani jeden z jeho 5 potomkov (synovia Gustáv a Andrej, dcéry Bianka, Mária a Polónia) sa tu usadili, majetok bol predaný Filipovi Albertovi Krohnovi a kúria slúžila iba ako ubytovanie čeľadníkov veľkopanstva. Neskôr majer zdedil Ernest Leidenfrost. Kúria a hospodárske budovy boli zbúrané po roku 1945 a na ich mieste stoja rodinné domy. Menšiu kúriu si zhruba v strede severnej strany námestia obce postavila rodina Buriánovcov, ktorá v obci vlastnila isté majetkové diely. Stavba pravdepodobne už stála v 2. polovici 18. stor. ale neskôr zanikla. Inak členovia rozvetvenej rodiny zväčša bývali v kúriách podobnej veľkosti. Kúria bola obdĺžniková prízemná budova s vystupujúcim rizalitom na dvorovej fasáde. V stavbe postavenej pred rokom 1880 boli 3 obytné miestnosti, kuchyňa a komora. Poslednou majiteľkou kúrie bola Katarína Burián. Ale nakoľko členovia rodiny do roku 1890 zo Šišova a Chudej Lehoty sa postupne odsťahovali, tak kúriu získala rodina Šoltýsovcov. V prvých desaťročiach 20. stor. neobývaná stavba schátrala a zanikla. Na jej mieste dnes stojí rodinný dom. V polovici 19. stor. si rodina Horváthovcov dala postaviť na južnej strane námestia neoklasicistickú prízemnú kúriu na pôdoryse s tvarom L, neskôr redukovaný na dvojosové priečelie a obdĺžnikový pôdorys. V budove postavenej pred rokom 1869 boli 3 obytné miestnosti, kuchyňa a komora. Horváthovci sa v okolí sprvu usadili na Dolnom Riadku a neskôr príbuzenskými vzťahmi získali majetky aj inde. Horváthovcom parcela patrí dodnes, ale stará stavba bola zbúraná a na jej základoch alebo vedľa nich stojí nový dom č. 3 postavený v 60. rokoch 20. stor. 

Obec zdobí viacero malých sakrálnych pamiatok. Oproti domu č. 60 stojí vysoký prícestný kríž z umelého kameňa s malým korpusom, ktorý ku cti a sláve Božej dala roku 1931 postaviť obec Chudo Lehota. V prázdnom výklenku bola pôvodne pravdepodobne soška Bolestnej Panny Márie. Pred domom č. 3 stojí drevený prícestný kríž s liatinovým korpusom a krytý polkruhovým plechovým korpusom, ktorý po roku 1985 postavila rodina Jozefa Horvátha. Na hranici chotárov Šišova a Chudej Lehoty, pre ceste na Riadok a Borčany stojí drevený prícestný kríž s liatinovým korpusom krytý polkruhovým plechovým baldachýnom, postavený na konci 19. stor. zemianskou rodinou Horváthovcov. Na dolnej časti kríža je vyrezaný symbol kalicha a dvojkríža. Pred r. k. kostolom na vysokom stĺpe zakončeným korintskou hlavicou je osadená keramická socha sv. Floriána, patróna hasičov z roku 2003. V staršej časti cintorína stojí ústredný drevený kríž s liatinovým korpusom krytý polkruhovým plechovým baldachýnom, ktorý bol postavený roku 2002 na mieste staršieho kríža z 2. polovice 19. stor. ktorý bol viackrát obnovený. Pred domom smútku stojí drevený ústredný kríž s liatinovým korpusom krytý polkruhovým plechovým baldachýnom, ktorý bol postavený roku 2002. Na dolnej časti kríža je vyrezaný symbol kalicha.

   História obce

   Zemepisná poloha